Útok - Priemet
Zdieľať
Niekedy víly kmotričky nevykúzlia tekvicový koč, ale tkáčsky stav.
A tí, ktorých sa to týka, majú len takúto úlohu. A možno aj to, aby im dali do rúk trochu konopnej priadze. Alebo bavlny.
A aby boli nápomocní, keď sa chvíľa zdá byť zastavená.
Fotografka Veronika Breuer patrí k tým, s ktorými je radosť zdieľať túto časovú rovinu. Je zvedavá, experimentuje, je citlivá. Je prítomná. Vidí a nechá vidieť.
Keď prvýkrát prišla do tkáčovne, myslím, že nikto z nás si nemyslel, že to takto dopadne, no dobre, ja určite nie. Dohodli sme sa s Veronikou, že ja ju naučím tkať a ona mi na oplátku urobí pár fotiek. Medzitým rozprávala o pripravovanej výstave, kde dostala príležitosť, a tiež o tom, že tam chce použiť textílie... a tak sme sa do toho pustili. Teda skôr ona, lebo ja som prísny učiteľ, ako vieme, a mojou prísnou podmienkou bolo, že ona musí projekt 700 nití/700 centimetrov dotiahnuť od začiatku. A urobila to.
Aj malé hlinené závažia, ktoré napadli Zsuzsi, lebo tkáčovňa je také miesto.
Dobrí ľudia sa stretnú v správny čas.
S napätím som čakal na inštalačné zábery a dnes som dostal aj tie z otvorenia. Jednoducho sa ich nemôžem nabažiť. V priestore, ktorý vytvorila Veronika, je taká energia, ktorá človeka len tak nepustí.
Rád by som, aby ste to videli aj vy, pozrite si, prosím, toto krátke video o tom, ako vznikol stredný panel inštalácie, ako bol umiestnený do výstavného priestoru a na konci pár sekúnd z včerajšieho otvorenia.
A ak môžete, navštívte Fotografické múzeum v Antverpách, kde je výstava Veroniky Breuer a jej 9 spoluautorov otvorená do 28. septembra.