ÁGI DÉNES – HLAVNÁ VIeverička
Nemám rada, keď sa vidím na fotke. Som nervózna, keď ma fotia, a zvyčajne robím zvláštne veci, napríklad sa bláznivo usmievam.
A pritom je to také super, táto dielňa, s fantastickými nástrojmi, s nádhernou atmosférou. Bezo mňa by to tak nebolo, bezo mňa by to ani nebolo. No nie?
Som tam aj ja, presne na svojom mieste, pri tkáčskom stave, a robím to, čo chcem. Na to som bola stvorená, už to viem aj ja.
Netkám najkrajšie, a nikdy nebudem svetoznáma textilná návrhárka, ale vášnivo rada tkám, hľadám, učím sa, a odovzdávam všetko, čo viem. To je moja superschopnosť, odovzdávanie vedomostí a existovanie v komunite.
Z nejakého dôvodu veľmi cítim, ako dokážem vyzdvihnúť, ukázať to, o čom si doteraz ani netušil, že vieš. Takže viem naozaj parádne učiť.
Usmievať sa do kamery... noooo... v tom sa ešte mám kam zlepšovať. Ale raz aj to bude.
Alebo namiesto modelingovej kariéry radšej zostanem pri tkaní a s láskou ťa čakám, ak cítiš, že by som ti mohla ukázať niečo nové.
Ági
ATTILA – SPRÁVCA
Ági mala veľký sen. O ktorom hovorila ako o sne. Farebne. S prežitkom. Predsa s pocitom, akoby sen nemohol byť nič iné ako hra fantázie, flirtovanie predstavivosti. Ale v tomto sne vyzerala veľmi šťastná.
Úprimne som nechápal, prečo, ak je v jej sne všetko tak reálne, každý detail je tak na svojom mieste, ak je z toho taká šťastná, prečo by sa to nemohlo splniť? Keďže sa nevyznám v snových veciach, ale viem opraviť elektriku, maľovať, natierať, gletovať, rozoberať a skladať nábytok, balansovať na rebríku, vŕtať, pribíjať, rezať, pokladať, demontovať, nenechal som to tak.
Pomohol som Ági splniť jej sen a naďalej sa ju snažím vo všetkom podporovať.
V tkáčovni sa so mnou môžete stretnúť, ako čokoľvek opravujem, počúvam hudbu, otváram a zatváram priestor, takže som tu, ak práve Ági, alebo vy niečo potrebujete.
Attila